Prvá písomna zmienka o obci siahá až do roku 1270. To ale neznamená, že naši predkovia neobývali túto zem už mnohé generácie pred týmto spomínaným rokom. Dokonca sú aj obecné povery, ktoré siahajú až na úpadok doby ľadovej. V tej dobe, kedy ešte po našej zemi pobehovali praveké Mamuti. V dobách kedy sa lovila zver pre prežitie. ” Asi tucet lovcov sa zbehlo po pomoc k miestným osadlíkom. Začali ich presviečať, nech s nimi idú na lov. A nech nezberajú to obylie. No nepochodili. Osadlíci ich vysmiali, že z mamuta nikdy pivo neuvaríš!”
Ale ako už bolo povedané, je to len povera. No takých povier je tu veľa. Máme tu mnoho príbehov. Mnoho rozprávok. No bohužiaľ. Naša kultúra umiera. A s ňou umierajú aj naše tradície. Tie tradície, ktoré sme zdedili po našich predkoch. Tradície naších rodičov. A ich rodičov. A umierajú aj naše zvyky, umiera naša súdržnosť.
Zem, kde žijeme je nám darovaná od naších rodičov. Ľudí, ktorí nám darovali oveľa viac. Darovali nám život. To oni nás stvorili. Oni nás vychovali. Vďaka ním sme teraz tu.
A práve vďačnosť hraje v našej kultúre a histórii obrovskú rolu. Na našej zemi je život ťažký. Sú tu drsné podmienky na prežitie. No aj napriek tomu je tu život čarovný. Ľudia sa naučili držať pohromade. Neexistuje nič, čo by obecný ľud nedokázal spoločne zvládnuť.
Motiváciu hľadáme aj v poverách z minulosti. Veď aj taká obyčajná stará povera dokáže pomocť a taktiež mnoho objasniť.